Pavol Smolka: Kapelu vnímam ako futbalové mužstvo

Zuzana Smatanová práve vydala nový dvojalbum s názvom Echo a v rádiách rotuje úspešný singel Jediný a jediná. Pavol Smolka – manažér a basgitarista kapely – nám prezradil, ako vníma fungovanie kapely. A keďže práve prebiehajú majstrovstvá sveta vo futbale, nemohli sme sa vyhnúť ani tejto téme.

Kapelu vnímam ako futbalové mužstvo, tam je to krásne vidieť. V akejkoľvek bežnej popovej, alebo rockovej kapele. Máš tam jednoducho bubeníka, ktorý je brankár. To je proste presne tá inštancia, ktorá keď funguje a má ten správny feel a drive, nikto nič nerieši a je to v poriadku, ale pokiaľ nešliape, hneď to všetci vedia. Tí bežní poslucháči možno ani nevedia, prečo kapela dobre nehrá, ale niekedy je to práve pre toto. Vo futbalovom mužstve má byť správny brankár neviditeľný, ale prídu dve strely, ktoré tí výnimoční chytia a tí obyčajní nechytia. Ale sú tam v princípe jedni z najhlavnejších – to mužstvo funguje podľa toho, ako je on sebavedomý, ako vie to mužstvo burcovať, ako si stavia obranu, ako to riadi, ako komunikuje. A toto v hudbe zastáva bubeník.

Potom sú tam obrancovia a stoperi. V modernom futbale tí dvaja krajní obrancovia bežia až na krídlo a ja vnímam, že toto miesto zastupuje v kapele basgitarista. On je ten obranca, on je tam v podstate na to, aby zabraňoval, aby prišiel niekto brankárovi dať gól, ale zároveň je tam na to, aby spájal rozohrávku a brankára s tým tvorivým stredom poľa, čo je rovnaké aj v muzike, že basgitarista je jediný, ktorý stopercentne musí spájať rytmus a harmóniu. A pokiaľ to basgitarista s bubeníkom vedia robiť, tak tá kapela funguje po všetkých stránkach.

Ďalej je tam stred poľa, kde defenzívny stredopoliar bráni, aby súperi útočili a zároveň tvoriví stredopoliari tvorili hru. Ale keď nedostanú dobrú rozohrávku, alebo keď brankár zle chytá, oni už neurobia nič. To sú tí, ktorí v kapele robia harmóniu – gitarista, klavirista, ktorí sú spolu s basistom v kapele na to, aby útočník mohol strieľať tie góly.

A tým útočníkom je spevák – je jasné že on je ten najslávnejší, je jasné, že on vie strieľať góly. Jasné, že on je ten, ktorého vidieť, ale samozrejme ak mu spoluhráči nevyrobia podmienky, tak neurobí nič a naopak spoluhráči by sa mohli zodrať do úmoru, ak tam nie je ten, kto dá góly. To je proste spevák v kapele a mužstvo na neho musí robiť. Ak na neho nerobí, góly nepadnú, kapela prehrá.

Na futbale je totiž krásne vidieť ešte jednu vec, ktorú v televízii nepostrehneš. Bol som pred rokom na Real Madrid a stále to nosím v hlave. Mužstvo deväťdesiat minút stále hralo, napriek tomu, že lopta bola niekde vpredu, ale mužstvo si stále držalo formáciu. Tam bolo neuveriteľne vidieť, ako hrali aj bez lopty. Vtedy som asi prvýkrát pochopil, že na futbale je najzaujímavejšia stratégia. Jednoducho ak tréner toto s mužstvom vie urobiť, ak si ho vie poskladať, aby robilo to, čo on chce, tak je to presne ako v kapele. Ak je tá kapela rovnako dobrá, toto sa tam stane. Ak celá kapela vie hrať aj bez lopty, skrátka v každej chvíli koncertu. A to sú podľa mňa tie jemné nuansy, ktoré oddeľujú priemerné kapely od tých výnimočných. Častokrát to nie je o talente, častokrát to nie je len o peknej a kvalitnej pesničke. Povedzme si na rovinu, veľa slávnych spevákov nie sú najlepší speváci na svete, musí tam byť proste niečo navyše.